Záhadný šuchot
"Ale to vieš, že ten váš známy architekt Sinan bol pôvodom kresťan?" pozriem na neho. "Nie som si istý," nedôverčivo krúti hlavou. "Ale áno," listujem v poznámkach, "narodil sa Gréckym alebo Arménskym rodičom a volal sa Jozef." Pretočím na ďalšiu stranu. "Neskôr konvertoval na islam a stal sa štátnym architektom," pokračujem, "navrhol viac ako 360 stavieb, ako napríklad mešity, náboženské školy, akvadukty, fontány, verejné kúpele a tak ďalej." Spokojne zavriem svoje poznámky. "Ale nakoniec bol aj tak moslim," nedá sa.
Prezerám si ruky. Mám na nich niekoľko fľakov od atramentu. Ešte že som to pero neobhrýzam ako na základnej škole, inak by som mala celé ústa modré.
"Mamina hovorila, že by chcela vidieť nejakú mešitu so záhradou, kde nechodí veľa luďí," premýšľam. "Mešita so záhradou?" aj on sa zamyslí. "Pýtala som sa jej na názov, ale že si ten svoj zoznam nechala v práci," mykla som plecami. Natiahol si nohy vedľa mojich. Tie moje mú siahajú niečo nižšie kolien. Ja som malá, on je vysoký.
"Sestra mi zase poslala chlieb a jedlo, ktoré by chcela ochutnať," ukazujem mu fotku, ktorú mi poslala. "A povedala som jej, že keď nebude poslúchať ostane spať na letisku, haha," smejem sa. "Nestraš ju," potiahne ma za kučeru.
Niečo šuchoce. Ale tak nahlas, že ma to zobudilo. So zatvorenými očami natiahnem ruku doprava. Nič. Behám dlaňou po pokrčenom posteľnom prádle. Nič. Nepočujem žiadne škrípanie zubov. Pootvorím oči. Nevidím žiadnu strapatú hlavu zaborenú v perinách. Pozriem na hodinky. 3,14. "Deliii," kričím, ako keby sa topím. "Prosím?" ozve sa z kuchyne. "Čo robíš?" posadím sa na posteľ. "Už došla nutella," počujem pomedzi slastné mľaskanie. "A čím to šuchoceš?" podložím si hlavu. "Horaklu jem." Začnem sa smiať. No, asi budem musieť povedať našim, nech nám privezú za kartón horaliek. Nech má tento môj čím v noci šuchotať :)
