Vysoký a malá
"Pozri, tam je ďalšia," ukazujem pod modré auto. Zohne sa, aby lepšie videl. "Aha, už ju zbadal," otvorí plastovú tašku a neberie do dlane za hrsť hnedých granúl. Malé mača hneď, ako počuje šušťanie igelitky, vybehne spod auta s chvostom vystretým do výšky. Na malých mäkkých labkách k nemu pribehne a začne sa obtierať o jeho nohy. "Ty si ale hladná," prihovára sa jej, "poď, tu ti nasypem." Zrazu spoza rohu dobehne väčšia čierna mačka a mňauká, čo jej jej mačacie pľúca stačia- aj ja som tu, ja, nasypte aj mne.
Aha, tam je ten ryšavý kocúr zo včera. Naberie zase poriadnu hrču granúl. Spraví niekoľko kôpok dostatočne ďaleko od seba, aby sa náhodou nespustila bitka.
Takéto prechádzky absolvujeme skoro každý večer. Niekedy tieto túlavé mačky sú vyhladnuté na kosť, ale väčšinou chcú len trochu pozornosti. Zohnem sa a pohladím chlpatý chrbát tučného kocúra a on sa medzi tým prihovára strakatej krívajúcej mačke. Ona mu odpovedá svojou rečou a potichu pri tom pradie.
"Ten náš panelák je nejaký tenký," kráčajúc vedľa neho pozerám do tmavej oblohy, "a vysoký, veľmi." Začne sa smiať. "Áno, máš pravdu, je taký chudší," chytí ma za ruku. "Skoro ako ty," stisnem mu ruku. "A tento baráčik zase vyzerá ako ty," ukáže smerom doprava. Malý, asi dvojposchodový, dom učupený vedľa toho nášho vysokého. Červená fasáda je vidieť už zdiaľky. Veľké okná plné kvetín.
"To akože ja som taká tučná," zamračím sa. Lebo ten dom oproti tomu nášmu veľkému naozaj vyzerá, ako keby mal obezitu a ešte k tomu zjedol za tanier fazule. "Haha, nie, nie," pohladí ma po líci, "taký chutný a malý je, presne ako ty."
