Michaela Kozakova

Niekedy tak premýšľam. Ako som sa vlastne dostala až sem? Čo to bolo za náhodu. Vtedy, keď mi napísal, mi ani vo sne nenapadlo, že sa budeme naťahovať o vankúše a napchávať sa čipsami pred telkou. A oslavovať spolu narodeniny. V jednej krajine. V jednom meste. V jednej posteli. 

Niekedy by som ho najradšej vlastnoručne odkotúľala z postele až na podlahu, keď sa na mňa v noci tlačí. Alebo mu postrihala všetky košele, aby som ich nemusela žehliť. Ale potom si spomeniem, ako smeje sa na mojich detinských vtipoch, ako ma vždy pobozká na čelo, keď odchádza ráno do práce alebo ako ma vždy vie rozveseliť. 

Vo veľa veciach sme rozdielni, ale takisto sa v mnohých veciach dopĺňame. To je na tom to krásne. 

                   ON                                                                  JA

1. Jedáva najskôr mäso. Potom prílohu.       1. Jedávam prílohu s mäsom.

2. Spieva v aute. Nevie tancovať.               2. Nespievam v aute (radšej). Tancujem.

3. Veľmi rád a dlho spí.                              3. Veľmi rada ho fotím, keď spí.

4. Vždy preleje kvety.                                4. Zabúdam ich polievať.

5. Rád pozerá futbal.                                 5. Rada komentujem futbal.

6. Dočiahne odtrhnúť citróny.                     6. Ja mu kážem odtrhnúť citróny.

7. Nevie sa na mňa hnevať.                       7. Keď chcem, nájdem dôvod hnevať sa. 

8. Rád varí špagety.                                   8. Nemám rada špagety.

9. Škrípe v noci zubami. Nerozpráva.         9. Rozprávam zo sna. Vlastne stále.

10. Rád číta.                                            10. Rada píšem. Nečítam.

11. Bavia ho čísla.                                    11. Neviem si rýchlo prerátať výdavok.

12. Vždy vie zaparkovať.                          12. Neviem šoférovať.

A nevymením ho. Nechám si ho. Zbožňujem ho.