Tri ohnivé gule
"Prinesiem ešte čaj?" postavím sa z gauča. "Áno, môžeš," dopije zvyšok čaju, "počkaj, pomôžem ti." Pozbieram malé poháre v tvare tulipánu a poukladám ich na podnos. "Nie, nemusíš." Práve som si spomenula na koláč z lieskovcov, čo som dnes upiekla. "Ujo, prinesiem vám aj koláč," otočím sa k nemu, "aj ty si dáš?" Usmeje sa: "Otec si určite dá." Ujo nikdy neodmietne žiadny zákusok. Dokonca si ešte dvakrát duplu vypýta.
"Už by mohlo teplejšie," zahľadím sa do okna. Vietor naháňa a zdvíha do vzduch suché konáre a zožltnuté listy, ktoré nestihli zhniť. Tmavé oblaky ticho plávajú po oblohe. A slnko nie a nie vykuknúť. Či už je lenivé alebo mäkké oblaky mu bránia, neviem. "Neboj sa, za pár týždňov," pohladí ma po vlasoch. "Miška, poznáš cemre?" otec odloží tanier s koláčom na malý stolík. Cemre je meno. Pamätám si to z jedného tureckého seriálu. Ale inak žiadnu Cemre nepoznám. "My moslimovia veríme, že prináša jar," začne vysvetľovať. "Nie, nepoznám ju vôbec," zamyslene odpoviem. Začnú sa smiať. "Nie ju, ale to," preloží si nohy, "Cemre je aj meno, ale toto je iné." Vezme do ruky pohár. "Vysvetlím ti to."
"Cemre pochádza z arabského slova a znamená kúsok ohňa alebo žeravý popol," pokračuje, "v našej viere veríme, že existujú tri cemre, ohnivé gule, ktoré prichádzajú z neba a ohrievajú zem." Zaujímavé. Nikdy som o tom nepočula. "A po nich prichádza jar," odpije si z čaju. "Prvá guľa ohrieva vzduch, druhá vodu a tretia zem." V hlave si predstavujem, ako sa objaví obrovská červená guľa, posadí na oblohu a postupne ohrieva celý svet. "Ale prichádzajú postupne, nie všetky naraz," vysvetľuje ďalej. "Počkaj, pozrieme na internete, kedy prichádza prvá," chytí do ruky telefón. "Prvá spadne 19.-20. februára," behá prstom po displeji, "ďalšia o týždeň 26.-27. februára a posledná piateho, šiesteho marca." Tak to už je o pár týždňov. Konečne začne jar a ja môžem povyťahovať všetky kaktusy na balkón. A citróny a palmy. Ešte by som chcela aspoň jeden pomarančovník. Ale to potrebujeme ešte jeden balkón.
