Teplý simit
"Dúfam, že bude mať zrovna upečený ten môj zrnkový simit," vykračujeme si hore ulicou. Vonku je celkom sviežo. Zapnem si zips až úplne povrch a skryjem si bradu pod bundu. Lenivo zívne a pretrie si rozospaté oči. "Po raňajkách pozrieme nejaký film?" Chytí ma za ruku. Ako kráča, vo vrecku mu štrngá niekoľko mincí. "A potom pôjdeme von na kávu." Zabočíme doprava na hlavnú ulicu.
Už od rána je tu rušno. Menšia dodávka stojí pri chodníku. Šofér sa asi ponáhľa alebo nie je veľmi šikovný, pretože zaparkoval nakrivo. Skoro ako ja. Modrá škoda sa ho snaží obísť a popri tom zúrivo zatrúbi. Šofér len zdvihne ruky nad hlavu a beží dozadu vyložiť debny s čerstvou zeleninou. Zahalená pani s rukami plnými tašiek ešte smeruje do jedného obchodu. Asi zabudla chlieb. Chodník popri jedných potravinách lemujú chlpaté kôpky. Jedna je strakatá, druhá hnedá a tá posledná biela ako čerstvo napadnutý sneh. Sem tam sa pohniezdia a zažmurkajú hladnými očami. Z neďalekého mäsiarstva vybehne mladý chlapec s hrsťou hrubých kostí ešte sfarbenými od teľacej krvi a pohodí ich pred nedočkavé ufúľané kôpky. Jedna po druhej vyskočia na nohy a schmatnú prinesenú pochúťku. A potom sa spokojne vyvalia tak, aby ich na nich dosiahli slnečné lúče. Plné bruchá sa im jemne podvihujú v pravidelnom dychu.
"Kúpime aj chlieb?" vystupujeme schodíkmi do malej pekárničky. "Môžeme," otvorím dvere a zvonček pripnutý v rohu veselo zacingá. "Dobré ráno," milo nás pozdraví predavač. Vtom sa rýchlo otočí a natiahne si hrubé rukavice. "Čo vám dám," pribehne k veľkej rúre a vytiahne dlhé plechy plné mäkkého pečiva naukladaného v radoch. Obchodom sa vlní vôňa čerstvých simitov. Zhlboka sa nadýchnem. Aj staršia pani sediaca v rohu pri teplom čaji sa obzrie.
"Poprosím jeden ten chlieb," ukáže prstom na nadýchaný bochník posiaty sezamom. Mladý predavač vezme papierové vrecko. Tipujem mu tak 30 rokov. "Stále si myslím, že je, vieš čo," postavím sa na špičky a šepkám mu do ucha. Usmeje sa. "Tiež si to myslím," siahne do vrecka pre drobné. "A tiež, podľa mňa, má napichané vlasy," pozriem na jeho čelo. Niekoľko čiernych bodiek v pravidelnom usporiadaní mu kúsok nad obočím vytvárajú pravidelný cíp. "Ale je veľmi milý," už ma bolia nohy z toho špičkovania.
"A ešte čo vám dám k tomu chlebu?" otočí sa znova k nám. "Poprosím ešte jeden obyčajný simit a jeden tamten zrnkový," ukáže smerom na stenu. Visí tam drevená polička s povykladaným pečivom. Pozriem na ňho. Predavač sa začne smiať. Môj Deli nechápe. "To by som Vám k tomu musel pribaliť aj kladivo," veselo sa usmieva. Smejem sa tiež. "Deli," potiahnem ho za rukáv, "to je len na ukážku," Motovidlo. Ako keby sme tu prvýkrát. Asi som ho mala nechať dlhšie spať. Smejeme sa všetci.
"Zrnkové nemám upečené," vloží do vrecka sezamový simit, "ale tak o pätnásť minút budú hotové." Pozerá na nás. "Môže byť aj ten obyčajný simit," vzdávam sa môjho obľúbeného pečiva. Predavač nám všetko zabalí. Zaplatíme. Pri tom, ako nám vydáva, ešte nám každému ponúkne malý sladký koláč.
"To si si ozaj myslel, hahah," nemôžem sa prestať smiať, "že tie simity na stene sú čerstvé?" Sklopí hlavu: "Áno." Opriem si hlavu o jeho plece. Podarený je.
"Počuj," premýšľam, "tam by som mohla zájsť aj na kávu, však?" Och, potkla som sa o akýsi kamenisko na ceste. "Keď sa budem doma nudiť," prejdeme cez cestu. "Áno, mohla," prikývne. "Možno ten predavač hovorí aj po anglicky, tak budem mať s kým pokecať, keď ty si v robote," celkom sa mi to pozdáva. "Dobrý nápad," stisnem mi ruku, "myslím, že je to bezpečné aj pre mňa." Pozdáva sa to aj jemu.
