Šéfkuchár
"Spravím vývar, dobre?" vyberám nákup z tašky. "Taký, ako sme jedli u vás?" Kuraciu polievku nemá rád, ale tá od mojej maminy mu chutila. Hneď s plnými ústami a so snehom poletujúcim za oknom mi povedal, že keď sa vrátime domov, či by som mohla takú uvariť.
"Výborne," usmeje sa, "a zemiaky spravím ja." Uprace špagety do skrinky. Zrazu sa však zastaví. Pozrie na mňa: "Ale mohla by si mi tie zemiaky očistiť?" Začnem sa smiať. "No, ale potom sa nemôžeš chváliť, že si tie zemiaky spravil ty, ty šéfkuchár." Položím pred neho vrece so zemiakmi. "Ale keď ja ich tak nerád čistím, proooosím," začne ma prosíkať po slovensky. "Dobre teda, očistím ti ich," vezmem si škrabku.
"Ešte poháre na kolu," vyberám z chladničky citrón. "Počuj, pôjdeme pozrieť Bobiho po večeri." Sadnem si za stôl. Priesvitná para pomaly stúpa nad tanierom polievky. "Jasné, môžeme," sadne si za stôl a vezme lyžičku do ruky.
Raz som tak šla do obchodu a po ceste domov som zvolila inú uličku ako zvyčajne. Pri dverách nízkeho domu som zbadala ryšavého psíka so smutným výrazom. Otvorila som tašku a hodila mu niekoľko koliečok salámy. Odvtedy som vždy chodila touto uličkou a niečo mu priniesla. Nikdy mi však nedovolil priblížiť sa. Porozprávala som mu o psíkovi. Keď sa vraciame domov, ale niekam ideme, zastavíme sa pri ňom. A keď začala byť zima a hlásili sneh, ujo mu vyrobil búdu z kartónov a nepremokavej fólie. Párkrát sme ho tam videli skrývať sa, ale väčšinou sa túlal po ulici a ležal na rôznych miestach.
"Chutí ti tá polievka?" vezmem sol. "Áno, je veľmi dobrá," zalizuje sa až za ušami. "Ale kde sú slíže?" Odhalil ma. Myslela som si, že aj celkom na ten maminin vynikajúci slepačí vývar zabudol. "Nedala som ich tam," mykla som plecami. "Vidíš, pamätám si presne, čo v tej polievke bolo," usmeje sa. Mám ja doma šéfkuchára.
