Ranné rozhovory
Ráno číslo 1:
"Aj ja idem do roboty," dvihnem sa z postele. Vlasy mám prilepené na čele a pravou rukou stískam vankúš. "Nie, nie, ty máš dneska voľno," sadne si na posteľ a rukou ma zatlačí späť medzi teplé periny. "Ale ani ty nechoď teda," pozriem na neho a odfúknem si prameň vlasov z očí, aby som ho lepšie videla. "Ani ja nejdem," pohladí ma po vlasoch, "len niečo musím vybaviť." Pobozká ma na čelo a zakýva mi z dverí.
Ráno číslo 2:
Zvoní budík. Obrátim sa smerom k nemu. Akurát lenivo vstáva z postele. "Ja idem teraz do roboty a ty pôjdeš poobede," postaví sa a kráča k bielizníku, "vystriedame sa, dobre?" Nepozdáva sa mi to. "Ale ty máš poobede ten míting s bankou," práve ma napadlo. "Áno, máš pravdu," obúva si ponožky. "Tak ja pôjdem ráno a ty poobede." Usmeje sa.
Ráno číslo 3:
Sobota.
