Ponožková vojna
"Vieš, kde si si nechal ponožky?" kričím z obývačky. "Tuším v spálni," volá späť. Prd.
"Všade samé ponožky," mrmlem si. Smeje sa. "A kde si ich, prosím ťa, videla," naberie si z misky niekoľko pistácií. "No všade," zamračím sa, "v šatníku na komode, v spálni na posteli, v obývačke na gauči, proste všade." Hodí po mne šedú ponožku. Nestihla som sa uhnúť. Ponožka mi pristála priamo na ramene. "Ale nehovor," pohniezdi sa na gauči, "a kto ma minule volal, aby som vytiahol ponožku spoza skrine?" Hodím ponožku späť. "Dobre," sadnem si na gauč, "to bol ale iný prípad. To som tam nedala naschvál, proste sa tam zošmykla." Hodí do mňa aj druhú ponožku. "Chceš teda vojnu?" pozriem na neho. "Tak poď teda," postaví sa," Turecko proti Slovensku."
Pravidlá:
1. každý má päť párov ponožiek zgúlaných do klbka
2.každý má ďalšie dva páry, ktoré sú samostatné, vyzlečené z nôh (upozornenie: maximálne jednodňové)
3. každý stojí na jednom konci dlhej chodby a nesmie prekročiť hranicu koberca, ktorý predstavuje štartovaciu čiaru na hádzanie
4. ak súpera trafíš klbkom ponožiek získaš bod, ak jednotlivou ponožkou, máš tri body
5. cena pre víťaza podľa dohody
"Hej, si za čiarou," upozorňujem ho. Pozrie sa dole na nohy. Trefa! Chcela som len odpútať jeho pozornosť. "Auč," trafila som ho rovno do čela. "Tri jedna pre Slovenskoooo," dvíham ruky do výšky. "Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú," cítim potrebu uctiť si túto chvíľu. "No veď počkaj," vyhrnie si rukávy. Vezme do ruky dnešnú robotnú ponožku. Zaženie sa a ponožka lenivo letí vzduchom. "Ahaaa," poskočí si, "štyri jedna pre Turecko." Ponožka sa mi zachytí o lakeť.
"Zajtra dáme druhé kolo?" dychči vedľa mňa na gauči. "To musíme," natiahnem si nohy na jeho, "skončilo to remízou." Odfúknem si. "A kto teraz poupratuje všetky tie ponožky," pozriem na neho. Jedna ponožka na kľučke, ďalšie dve v kuchyni pod stolom, jedna visí z lampy. "Spolu ich spraceme," položí si ruky na moje plecia. Všade samé ponožky.
