Nočná Nutella
Ležím si na lehátku. V tých nových červených plavkách. Vlny sa lenivo plazia po bielom piesku v nepravidelných intervaloch. Slnko neskutočne pečie.V diaľke znie rytmická hudba. Odsŕknem si z dobre vychladeného Mojita. Mňam.
Zrazu cítim, ako ma niečo ťahá za ruku. Preberiem sa. On mi vyťahuje ruku spod mojej hlavy a zakrýva mi ju paplónom. Potiahne ho vyššie až k môjmu nosu. Toto robí stále. Či je noc, či ide ráno do práce, vždy pred odchodom príde skontrolovať či mi náhodou netrčí prst na nohe alebo brada spod paplóna. Je to veľmi milé, len keď mi je teplo, a aspoň na chvíľu si chcem vyvetrať nohu, tak hneď som spacifikovaná.
Zobudil ma. Nechala som ho teda, nech všetko pozakrýva. Otočila som sa k nemu a chcela sa späť vrátiť na tú krásnu pláž. Čosi som zacítila. Otvorím oči a On je otočený tvárou ku mne. Ja som to vedela. Zase dostal chuť na Nutellu. Z jeho dychu som presne vedela koľko lyžičiek si dal.
Už som si zvykla na jeho nočné Nutellové výjazdy. Ale povedal, že túto noc pozve aj mňa :) Zbožňujem ho.
