Na zdravie, Slovensko!
"Tento čierny, však?" prezerám si obal čaju. "Áno, ten som pil," odpovie. "Čo znamená kru..., krupic," snaží sa prečítať názov. "Haha, to je irmik," zasmejem sa. "Poď, ideme na punč," ťahám ho za rukáv k pokladni.
Vonku je bielo. Sneh vŕzga pod nohami a stále ho niekto neúnavne vyhadzuje z oblohy. Pripomína mi to detstvo. Keď sme sa na boboch a lopatách šmýkali dole z kopcov až kým sme nemali mokré zadky. Potom sme doma dostali výprask a dva dni sušili na radiátori oblečenie zo sánkovačky.
"Je mi zima a bolí ma tvár," ustráchane sa dotkne mrazom vyštípaných líc. "Neboj sa, za chvíľu sme doma," povzbudím ho. Nabehne mi úsmev na tvár. "Celých päť dní nevyjdem z domu," krčí hlavu medzi plecia, "veď tu máte hroznú zimu." Toto je asi prvý a poslednýkrát, kedy sem prišiel cez zimu. Je mi to veľmi smiešne. "Poviem Tayyipovi, že Slovensko nechceme," pridá do kroku. Vždy mi hovorí, že Slovensko za čias Osmanskej ríše patrilo im a jedného dňa prídu Turci znova a vezmú si nás. Nebudem teda potrebovať ikamet ani pracovné víza. Ešteže tu máme takú zimu.
"Ako bolo vonku?" utrie si ruky mamina. "Zima," On odpovie. "Haha, to kde si sa naučil?" všetci sme ostali prekvapení. "Počul som," usmeje sa a sadne si za stôl. "Tak to sa teda musíme zahriať," povie ocino a otvorí skrinku pri chladničke. Vytiahne poháriky a fľašu domáceho. Postaví pred každého pohárik a nalieva. Pozriem na ňho. Asi mu bude jeden stačiť. "Na zdravie," ocino dvihne pohárik. On takisto: "na zdravie." Podvihnem obočím a pridám sa. Trochu si uchlípnem. Strasie ma a od krku dole cítim, ako mi ten silný alkohol steká až do žalúdka a zohrieva mi celé vnútro. Pozriem na ňho. Šupol naraz celý štamprlík. Prižmúril oči a zatriasol hlavou. "Je to chutné, také jemné," pozrie na mňa," už mi je teplo." Vyzlečie si sveter. "Tak dáme ešte jeden," povie ocino a nalieva. On sa nebráni, len sa blažene usmieva.
"Ocino, nie že ho opiješ," poviem po treťom kole. On sa tvári celkom normálne. "Nenalievaj toľko, veď si bude myslieť, že sme alkoholici," povie mamina. "Na zdravie!" Tak to máme už druhé užitočné slovenské slovo, ktoré sa tu naučil. "Miška, vysvetli mu, že my takto nepijeme," povie mamina a prísne sa pozrie na ocina," že to len keď sú sviatky."
"A dedko, vie, že prídem," spýta sa ma. Vonku stále sneží. Jedna vločka naháňa druhú. "Nie, je to prekvapenie." Zahľadím sa von z okna auta. Zopár ľudí sa brodí snehom. V rukách plné nákupné tašky. Ešte dokupujú posledné darčeky a tony ovocia a mäsa, aby bolo všetko dokonalé. "A budeme tam tiež piť?"
Spýtajte sa Ho aké bolo Slovensko. Povie vám, bolo tam zima a veľa sme pili. V Istanbule v chladničke sa nám už chladí domáce. Nie sme alkoholici. Len Slovenka a Turek. A je tu tiež zima.
