Mercury a Slovensko
"Na koľko rokov sa u vás volí prezident?" práve na mojom obľúbenom kanáli ukazujú, ako veterinár operuje zlomenú nohu malému psíkovi "Koľko ešte ten váš Erdoğan bude pri moci." pozriem na neho. "Na päť rokov," zvraští čelo pri tom, ako pozoruje toho veterinára pri zašívaní rany na malej chlpatej nohe, "toto bolo prvýkrát, čo sme volili prezidenta my." Operácia je skončená. "Aha, áno," poškriabem sa na hlave, "a možno aj poslednýkrát pri tom vašom diktátorovi." Odblokujem telefón. "Nechápem, ako ho mohli Turci voliť," krútim hlavou, "každopádne vie, ako na vás." Už si predstavujem, ako tento ich úžasný prezident si odsúhlasí všetky právomoci a z Turecka sa stane islamská krajina a z Turkov zadubený moslimský národ.
"My budeme mať tiež voľby," gúglim v telefóne. Voľby 2019 zoznam kandidátov, ťukám. "Oooh, to som ani nevedela, že máme toľko kandidátov." K veterinárovi prišla pani s bielym obéznym králikom. "No, som zvedavá, kto vyhrá," zamyslím sa, "aj tak to stále bude o jednom, nič sa zase nezmení."
"Mohli by sme si pozrieť ten nový film o živote Freddie Mercuryho," pri slove film ma akosi chytila chuť na pistácie. "To je kto?" Zaskočila ma táto otázka. "To myslíš vážne?" posadím sa rovno na gauč. "Neviem, kto to je," nezaujato odpovedá. "Poznáš pesničku Weeeeee are the champions,.." s privretými očami a rukou na srdci začnem spievať. "Jaj, áno," spomína si, "počkaj." Chytí telefón do ruky. Otvorí youtube a čosi píše do vyhľadávača. "Ale to spieva Robbie Williams," obraňuje sa. Plesknem sa po čele: "Deliii, spievať to môže hocikto, ale originál spieva Freddie." Prekvapene na mňa pozerá. "Poznáš Bohemian Rhapsody?" vezmem mu telefón, "krásna pesnička." A už ťukám. "Podľa názvu asi nepoznáš, ale keď to budeš počuť, určite vieš."
Freddie Mercuryho si pamätám z detstva. Keď bola sobota a čakali sme na dedka, kedy príde na kávu, ocino vybral zo šuflíka zaprášené kazety. "Toto som počúval," usmieval sa pri pohľade na obal, "to bolo moje mládí." Videla som v jeho očiach tú iskru. Tú, ktorú mal na koncertoch, tú, ktorú mal, keď sa pretekal s kamarátmi na Mustangovi. Presne tú, ktorú mal, keď stretol moju maminu prvýkrát. Iskru slobody a mladosti. Takto som spoznala Queen, Beatles, Black Sabbath či Modern Talking. Tú poslednú skupinu som viac poznala z rozprávania o diskotékových tancovačkách a dedinských bitkách.
"We are championsss," behá mi to hlavou. "Túto pieseň sme spievali, keď sme vyhrali majstrovstvá v hokeji," pamätám si to napätie. Doma pred telkou, nikto sa ani nepohol pri predĺžení s Ruskom. A potom ten rachot, krik, výskanie a radosť pri výhre. Vtedy sme boli pyšní Slováci. Plné námestia s tisíckami ľudí, ale s jedným srdcom.
"Čo robíš?" pohladí ma po chrbáte. Otočená tvárou k operadlu gauča ticho sedím. Čuduje sa, keď nič nehovorím. Už vie, že vtedy sa čosi deje. "Nič," pošepkám, "daj mi dve minúty, I am going to miss Slovakia."
