Máme doma Kocúra
Vonku je ešte šero. On vedľa mňa spokojne odfukuje. Prevrátim sa na druhú stranu a zakryjem sa až pod krk. Sníva sa mi. Ležím na lúke s rukami za hlavou a očami naháňam farebného motýľa. Zrazu niečo pocítim na nohách. Ako keby mi ich niekto opatrne prekračoval. Niekedy mávam naozaj živé sny.
Motýľ má krásny odtieň červenej a krídlami elegantne rozráža teplý letný vánok. Zostúpi nižšie a ja cítim mávanie tých jemných krídiel tesne nad nosom. A dokonca aj niečo začujem. Akési zvuky čuchajúceho nosa. Hebké chĺpky ma šteklia na nose. Počkať, ale kde by vzal motýľ chlpy? Zobudím sa. Zbadám veľké hnedé oči priamo pred mojou tvárou a malý zastrčený ňufáčik tesne pri mojom nose. Kocúr! Zľakla som sa. V jeho malej tváričke zbadám prekvapený výraz. Vystrie chvost a labkou mi jemne štuchá do pleca. Pohladím ho teda po hlave a začujem tiché pradenie. Pripomína mi to ocinovu malú vŕtačku.
"No konečne sa zobudila." Nemotorne sa potočí a uvelebí sa presne vedľa mojej hlavy. Vystriem ruku a zaborím prsty do jeho hebkého kožúšteka. Vŕtanie pokračuje. V slasti privrie oči a ja mám jeho chlpy úplne všade. Na perine, na deke, v nose. "Hapčí," no, tak už sa moja alergia ozvala. Pozriem na hodinky. Šesť desať. Výborne, tak dnes sa zase vyspím. Ešte by som si veru zdriemla. Pozriem na to teplé klbko vedľa mňa. Spokojnejšiu mačaciu tvár ste asi ešte nevideli. Ľahnem si teda na môj labkami postláčaný vankúš a pokračujem v masáži najchlpatejšieho chrbáta. Vitaj doma, ryšavý chlpáč.
