Len tak ďalej, Turecko!
"Zájdeme dneska večer na pivo?" Pozerám von z okna. Dnes je tu celkom zima. Vonku asi jedenásť stupňov a my sme stále v zimných bundách. Neposlušný vietor divoko trasie s konármi stromov, na ktorých začali pučať prvé lístky. Zúrivo fučí a hvízda, naráža do stien vysokých domov a núti ľudí zababušiť sa do teplých kabátov. A na Slovensku im môžeme len závidieť. Pekný, teplý víkend. Akurát vhodný na príjemnú prechádzku. Alebo na voľby. Tie naše prezidentské.
"Dnes nie," odpovie a zabočí smerom k veľkému kruháču, "dnes všetky bary, podniky a aj obchody majú zákaz po ôsmej predávať alkohol." Pozriem na neho. Premýšľam, či je to zase jeden z tých jeho vtipov, ktorým vždy uverím. "Prečo?" zvedavá som. "Lebo zajtra sú voľby," predbehne červené BMW, "v Turecku je to takto." Aha, aby sa ľudia neopili a všetci prišli odvoliť. Na Slovensku by im to si neprešlo. Sobota večer bez alkoholu.
"Klamár," vypadne zo mňa. Sedím v obývačke u rodičov a pozorne sledujeme čísla, ktoré sa menia každú minútu. Moderátor, skoro bez nádychu, menuje jednu politickú stranu za druhou, mestá od Istanbulu až po tie najmenšie, percentá a čísla. Akurát turecký prezident Erdoğan v priamom prenose vyhlasuje, že jeho strana AKP je o pätnásť percent pred CHP, stranou, ktorú podporujú rodičia. O niekoľko minút vystupuje kandidát na primátora dvadsať miliónového Istanbulu Ekrem Imamoğlu so slovami, že podľa predbežných výsledkov vyhráva on tesne nad bývalým tureckým premierom Yildirimom, Erdoğanovým prívržencom, ďakuje obyvateľom Istanbulčanom a čaká gratulácie. Prezident špekuluje a skúša to na ľudí. Odkiaľ vzal, že jeden z poslancov jeho strany vyhráva?
Pred pár týždňami, keď som tu mala rodičov, vzali sme ich na výlet na Princove ostrovy. Práve v ten slnečný deň navštívil jeden z ostrovov aj Ekrem. Keď ho teta zbadala, cez svalnatú ochranku a policajtov sa k nemu rozbehla a z celej sily ho objala. Zrazu sa len zo všetkých strán ozývalo cvakanie fotoaparátov. Jemu sa objavil úsmev na tvári a tiež tetu objal. Poďakoval jej za hlas v prichádzajúcich voľbách a my sme pokračovali ďalej. Ostala som prekvapená z jej odvahy a nadšenia. No a potom rodičia stretli Slovákov, s ktorými prileteli. V obrovskom Istanbulu. Stretli sa neznámi Slováci. Náhoda?
"Internet je veľmi spomalený," prišiel do obývačky. Čísla ukazujúce víťaza a porazeného sa už dlhšiu dobu nezmenili, tak to chcel skontrolovať na internete. Nič. Erdoğan po výstupe Ekrema nejako utíchol, spomalil internet? Už pochopil, že mu asi nepomôžu tie čaje, tácky a vrelé pozdravy, ktoré poslal prostredníctvom svojich privŕžencov. Hlavné mesto už stratil, porazila ho CHP. Teraz sa čaká na Istanbul. Ak vyhrá Ekrem a spraví to, čo sľúbil, tak Istanbul sa veľmi zmení. Ľudia sa možno prebudili zo sladkých rečí tureckého prezidenta a v tých, čo bolo vždy proti nemu svitla nádej po zmene.
Ráno som zapla počitač. Že pozriem výsledky volieb. U nás prvá slovenská prezidentka. Uvidíme, ako bude "panovať" a či sa konečne zbavíme starých prehnitých nesplnených sľubov a hnusných klamstiev.
Ach, tak AKP niečo vyše päťdesiat percent. CHP tridsať. "Tak sa to teda nepodarilo," píšem mu správu. "Čo sa nepodarilo?" pípol mi telefón. "Voľby," píšem späť. "Nie, vyhrali sme, Ekrem bude primátorom Istanbulu," čítam správu. Tak sa to predsa len vydarilo. Erdoğan stratil dve najväčšie turecké mestá. Len tak ďalej, nech sa z Turecka nestane moslimská krajina so zadubenými obyvateľmi.
