I need more sleep
"Ešte päť minút," prikryje si hlavu kvietkovaným paplónom. "Ale budík zvonil už trikrát," štuchnem do Ňho. Otočí sa na opačnú stranu. "Len päť minút." Ani mne sa moc nechce vstávať. Tak teda dobre, ešte päť minút.
Slnko mi svieti priamo do očí a tenkými lúčmi osvecuje celú miestnosť. Lenivo nahmatám telefón. Desať hodín. "Vstávaj, Deli, už je desať," snažím sa ho prebudiť. "Klamárka," mrmle spod paplóna. Odhrniem paplón a vtlačím mu pred oči telefón. Zrazu sa prudko posadí na posteľ: "ale veď my sme zaspali!" Klasika.
Okuliare na očiach. Ruky prepletené na hrudi ako správny kresťan pri modlení. Hlava podoprená vankúšom s nápisom I need more sleep. Oči zavreté. Zvuk z telky miestami prehlušujú hlboké nádychy a výdychy. "Čo robíš?" Vyjdem z kúpeľne s uterákom na hlave. "Pozerám telku," preberie sa. Inú odpoveď som ani nečakala.
Ten snáď zaspí všade a vždy. A spí dlho. Myslím, že by tromfol aj medveďa hnedého. Keď sem tam zájdeme do IKEA, vždy sa ma spýta či si pospíme, keď prechádzame cez časť s posteľami. Čo budeme dnes robiť? Jeho odpoveď: Spať. Poprípade povie, že pozerať film, čo je vlastne synonymum spania. Skúste sa ho spýtať na záľuby. Prvé bude spanie. Potom futbal a nutella.
Už viem, aký darček dostane na Valentína. Album s fotkami s názvom 50 spacích polôh. Zbožňujem ho.
