Horakla
"Nechce sa mi to vôbec vybaľovať," hodím kabelku do kúta a začnem si vyzúvať topánky. Konečne doma. Nič sa tu nezmenilo. Pol hodinu sme trčali v zápche. Dážď klepkajúci na strechu auta prerušovalo hlasné trúbenie nedočkavých vodičov. Istanbul je rovnaký. "Počkaj, hneď zapnem radiátory," položí kufre do šatníka a vykročí do kuchyne. Dotlačím posledný kufor. "Mala by som aspoň tie vianočné koláče vybrať," kľaknem si k môjmu červenému kufru. "Idem ti pomôcť.
"Deli, poď sem," tak ma volá. A ja jeho tiež. Nie podľa našej čokoládovej tyčinky. V preklade to znamená šibnutý, šialený. Najvtipnejšie je, keď sa zabudneme v obchode. Kričí na mňa cez tri regále Deliiiii a ľudia sa tak zvláštne pozerajú. Zvykli sme si na to.
"Už idem," zdvihnem sa zo zeme a po ceste vezmem aj smotanu na šľahanie. Vojdem do obývačky. Na stromčeku visia drevené vyrezávané ozdoby s menami, ktoré nám dali vyrobiť rodičia, V izbe je tma. Na poličke sú poukladané sviečky a ich plameň plápolá a kníše sa zo strany na stranu. "To je ako u vás, v Novom Meste," povie a chytí ma za ruku. Je podarený.
"Ako bolo v práci?" dováram polievku. Letmo ma pobozká na líce. "Dlhý deň. A veľa práce." Viem si predstaviť. Počas celých piatich dní mu besne vyvolávali a nedali mu vydýchnuť. "Dneska som si vzal tú šálku, čo som dostal od teba," chytí vidličku a naberie si miešaný šalát. "A aj horaklu som si zabalil," prežúva. "Čo si si zobral?" nerozumela som. "Horaklu. Aj Alimu som dal," položí vidličku vedľa taniera," veľmi mu chutila." Premýšľam, čo nám všetko mamina nabalila. Vreckový čaj to nebude. Ani vylúpané orechy. "Ahaaa," došlo mi to, "horalku." schuti som sa zasmiala. Už viem, čo dostane na budúci rok pod stromček. Aspoň dve škatule horakiel.
