Choď na obsah Choď na menu
 


Hodiny slovenčiny

3. 5. 2019

"Koľký diel je toto," pozerám na obrazovku. Akurát skupina školákov sa snaží zachrániť svet od škaredých príšer vychádzajúcich z tmavého podsvetia. Pomedzi to zubami lúskam slané slnečnicové jadierka. "Tuším šiesta," odpije si z koly a vyloží si nohy na veľký vankúš. Vonku sa stmieva a teplý vánok jemne bozkáva tancujúce závesy. Konečne prichádza leto. Už som aj paradajky vyložila na balkóny. 

"Nazdar," zrazu z neho vyjde. "Čože?" prekvapene na neho pozriem, "to kde si vzal?" Usmeje sa a vezme si za hrsť jadierok. "Neviem," mykne plecami, "mi to prišlo na myseľ." 

Niekedy tak z ničoho nič z neho vyjde nejaké slovenské slovo. Ako keď malé dieťa sa učí rozprávať a potom povie nejaké slovo a jeho rodičia sa idú od radosti roztopiť. Ja sa skôr strašne smejem. Napríklad minule tu boli rodičia a sedeli sme v obývačke. Spýtala som sa ich či si dajú kávu. "Kávu? Nesku?" ozval sa. Ešte aj taký ten slovenský opytovací tón tomu pridal. Veľmi sme sa smiali.

Medzi jeho ďalšie "zrazu vypadajúce" slová patrí napríklad neboj sa, nerob, neni som, ako. Neviem, ďakujem a prosím používa pravidelne. Často sa rozprávame turecko- slovensko- anglicky. Vlastne stále. Riadny chaos. Ešte keď do toho pripočítame jeho hlasný spev, môj hlučný prejav a neverbálne vyjadrovanie, tak to je naozaj veľké predstavenie.

No, som zvedavá, čo z neho výjde nabudúce. 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.