Ezoterik polievka
"Zase na mňa vyskočil," sadnem si vedľa neho na gauč. "Ale veď on sa chce len hrať," začne sa smiať. "No, neviem, ja ho škrabkám za uchom, na bruchu, kde len chce a on je na mňa zlý," pozriem na tučného bledého kocúra rozvaleného cez stred koberca. "Ale on ťa ma rád, to sa len tak hrá," položí mi ruku okolo pliec a natiahne si nohy. "No veď, počkaj," hromžím ukazovákom tomu večne hladnému štvornohému výmyselníkovi, "narobím z teba klobásky, keď ma budeš hnevať." Pichne ma pod rebro: "nie, nie." Zamračím sa.
"Stôl je pripravený," kričí teta z kuchyne, "poďte, deti."
"Podaj mi tanier, Miška," povie teta a načahuje sa cez stôl. "Už si dohral hru, otec" odtrhne si kúsok chleba. "Aaale," mávne rukou, "ani sa nepýtaj." Chytí do ruky lyžicu. "Si prehral, však?" usmeje sa. Otec si radšej naberie polievky. "Miška, poznáš túto polievku?" Sadne si už aj teta za stôl. Premiešavam polievku lyžičkou. "Merçimek?" hádam. "Nie, ale je to podobné, máš pravdu." Zabodovala som. "To je Ezogelin," povie teta a odchlípne si. "Ezoterik?" Snažím sa zopakovať. Všetci sa začnú smiať. "Nie," povie a naleje si vody do pohára. "Čo to vlastne znamená?" Vždy, keď sa naučím nové slovo alebo počujem nejaký výraz, čo nepoznám, vypytujem sa. "Tá polievka má pôvod v Altınoluk," začne vysvetľovať teta. Altınoluk je mesto na západe Turecka pri Egejskom mori. Tam kedysi žili, keď bol malý a teraz, keď začne byť teplejšie, zbalia veci a až do novembra tam oddychujú, užívajú si slnko, more, kŕmia všetky pouličné mačky a nakupujú na obľúbenom bazári v neďalekom meste Balıkesir. "Všetko za 5 lír," najviac si to užíva ujo, ktorý veselo zjednáva ceny a teta sa len chytá za hlavu, kde uskladní tých 5 kilov čerstvých baklažánov a plné vrece cibule.
"Ezo je meno a gelin znamená nevesta," pokračuje. "Ezo a jej rodina boli chudobní a nemali pomaly čo do úst vložiť. Ezo vzala za hrsť ryže, čo doma našla, bulguru, šošovice, zemiak, mrkvu a uvarila polievku, " rozrozprávala sa teta, "a podľa nej sa polievka volá. Ezogelin." Zamyslím sa. "A tá Ezo naozaj existovala?" celkom mi tá Ezo chutí. "Áno, naozaj žila v Altınoluku." Už som bola v Turecku niekoľkokrát a ochutnala som tureckú kuchyňu, ale teta ma vždy dokáže niečim prekvapiť. Jedlá, o ktorých som nikdy nepočula, kombinácia chutí, o ktorých som ani nesnívala.
"Nevin, nalož mi, prosím ťa, ešte Ezoterik," s úškrnom podáva ujo tanier. Všetci sa začneme smiať. Odvtedy voláme nevestinu polievku Ezoterik.
