Dvaja opravári
"Prosím ťa, zasvieť mi sem," ukazuje kdesi hore. Stojí na stoličke a snaží sa prilepiť izolačnú pásku na rám okna. Neverím, že som také slovo použila. Izolačná páska. Ak sa ešte niečo pokazí, tak si môžem privyrábať ako asistent opravára. Podaj mi francúzsky kľuč, tamten šrób a matku, tmel. "Je to trochu lepšie," zoskočí na podlahu. "Ukáž,?" Priblížim ruku k rámu. "No, ale stále tade fúka," založím si ruky vbok a premýšľam. "Stále to dobre netesní. Trochu to pomohlo aj hluk trochu ustal," postaví sa vedľa mňa. Obaja hľadíme na veľké francúzske okno. Už sme prišli na to, prečo je v spálni vždy taká zima. "Cez víkend zavoláme opravára."
"Dnes ráno si odvzdušňoval radiátor?" Vyberám z chladničky vychladený čokoládový puding. Každé ráno mešká do práce kvôli radiátorom. "Nie. Prečo?" Vyberá z kuchynskej linky poháre. "Lebo som kontrolovala tie čísielka na displeji a stále tam bolo 1,7," vezmem lyžičky. "Áno? Tak hádam to bude už fungovať ako má," otvorí fľašu s kolou.
"Našiel si ten film?" Usadím sa v obývačke na gauč. Prekrížim nohy a natiahnem na seba deku. Vezmem do ruky misku s pudingom a čakám. "Áno, našiel," kľačí pri televízori. "Výborne," usmejem sa. "Minútku," pripája káble a nadstavuje film. Zrazu niečo šuchlo. Mykla som sa. Otočil sa. Pozreli sme sa na seba. Umelá garníža povolila na jednej strane a ostala visieť. "To som nebola ja," vypleštila som oči. "Ja viem," začne sa smiať a vyskočil na gauč. "Ani som sa odvtedy záclon nechytala," pozerám na Ňho, ako sa snaží pritlačiť šrób s garnížou o strop. "Haha, viem," usmeje sa, "tá diera je príliš široká šrób." Spomeniem si na to, ako som si dva týždne dozadu nemotorne zaplietla nohu do záclon a strhal všetko aj s garnížou. Skoro som sa rozplakala a šla si pobaliť kufre. "Nechytaj sa radšej toho, lebo to zase spadne," upozorňujem ho. "Ach, ďalšia vec, čo sa pokašľala," pomaly zostupuje z gauča, "ako naschvál." Prisadne si ku mne. Pohladím ho po vlasoch. "Dajme si puding."
