Do hamamu nejdem!
"Ale ja sa budem hanbiť," zastavím sa a pozriem na Neho ako malé päťročné dievča, ktoré kráča na pódium Mikulášovi povedať básničku. "Ale čo si, nemusíš sa vôbec hanbiť," usmeje sa, "veď dedo má 90 rokov." No to je jedno či má 60 alebo 90. "Teraz v zime býva so synom a jeho rodinou, "otvára dvere na aute, "takže ich všetkých spoznáš, moju tetu, sesternice." To je výborne. "Dcérenka, nemusíš sa hanbiť," pohladím ma zo zadného sedadla Jeho mama. "A nezabudni ho pobozkať na ruku," naštartuje auto. Pobozkať na ruku? Už som dlho pracovala s cestovala po Turecku, ale ruku som ešte nikomu nebozkávala. Tento ich prejav úcty k starším som videla akurát tak v televízori, keď sme Slovensku pozerali Onura a Šeherezádu. Každú časť ako zhypnotizovaní. "A nemôžem vás počkať v aute?"
"No čo, dedo, pamätáš si na Mišku? ako som ti o nej rozprával?" chytí ma okolo pliec. "Áno, pravdaže si pamätám," dedo na mňa pozerá. "Poď, sadni si tu vedľa mňa," ťapne dlaňou na sedačku vedľa seba,"a po turecky si sa už naučila?" Sadnem si nesmelo vedľa neho. "Áno, dedo, vie po turecky," prisadne si aj On. "Čo vravíš, vnuk môj?"
V svetlej obývačke sa usadila celá rodina. Veľké krémové gauče vkusne dopĺňajú nahnedo natreté steny. V strede stojí mohutný stolík a na ňom je už nachystaný horúci čaj a kakaové koláče. Všetci na mňa pozerajú. A aké má prenikavé zelené oči. A tie vlasy. A Slovensko bolo kedysi spolu s Českom jeden štát, však? A je slovenčina podobná ruštine? "Miška a ukáž, ako robí váš kocúr, keď je nahnevaný," hovorí Jeho mama a preloží si nohu cez nohu. Niekedy si pripadám ako taká opička v cirkuse, na ktorú sa za pár drobných prišli ľudia pozrieť. Alebo ako malý školák. "Ukáž, nech sa na teba lepšie pozriem," prisadne si z druhej strany Jeho teta. Obzerá si ma a pritom si obtáča jednu z mojich kučier na svojom prste. "Čo hovoríš, Fatma?" Zapojí sa do hodnotenia aj Jeho mama. "No," pohladí ma po líci, "poviem ti, keď pôjdeme do hamamu." Usmeje sa. "Pochopila si?" Odpije si z čaju On. Čože? Hamam? Áno, pochopila som a veľmi dobre. Turkyne majú taký zvyk. Taká babská rozlúčka so slobodou, vypracované sporo odeté telá chutných tanečníkov a litre šampanského do neskorého rána u nich veľmi nie je zvykom. Hamam. Všetky tetky, babky, ženské príbuzné a kamarátky len v tenkých uterákoch sa čvachcú, spievajú a zabávajú v tureckých kúpeľoch. Len teda v tých uteráčikoch, skoro nahé, takže tetky, mamy a svokry môžu detailne ohodnotiť nevestu.
"Dedovi si sa páčila," povie a prikryje ma dekou až k ušiam. "Je veľmi milý a zábavný," odhrniem zo seba deku nech vidím na televízor. "Ale do hamamu nepôjdem."
